chcela by som byť slávna?

3. srpna 2017 v 20:49 | D |  My thoughts
"Byť slávny na instagrame
je ako byť bohatý v Monopoly."

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt tumblrVýsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt tumblrVýsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt tumblrVýsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt tumblrVýsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt tumblrVýsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt tumblrVýsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt tumblr
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt tumblrPosledných pár dní zabíjam veľa času na youtube. Poznáte to, chcete si pozrieť len jeden vlog vášho obľúbeného youtubera a o 3 hodiny sa nájdete pri pozeraní chlapa, ktorý si o sebe myslí, že je morská panna - bez akýchkoľvek žartov, toto video fakt existuje, desí ma dodnes. Pri pozeraní videí som teda narazila na pár konšpiračných teórií typu - Spáchal Kurt Cobain samovraždu, alebo ho zabila jeho manželka?, či Je Larry Stylinson real? Počas toho som došla k záveru, že mi moje podvedomie hovorí, že Kurta skutočne zabila jeho manželka a Larry, čo je teda ship Harryho Stylesa a Louisa Tomlinsona z jedného z najznámejších boybandov vôbec, One Direction, je/bol real. (možno sa o týchto konšpiračných teóriach ešte niekedy podrobnejšie vyjadrím woho.) Aby sme v tom nemali chaos, nie som a ani som nikdy nebola extra veľká fanúšička ani jedného z týchto umelcov. Avšak ma práve tieto videá donútili sa zamyslieť nad tým, že sláva a s tým súvisiace veci - ako peniaze a uznanie so sebou prinášajú obete.

V prvom prípade - Kurt. Človek, ktorému nikdy nešlo o peniaze ani slávu - ak neviete, tesne pred smrťou napísal list, kde hovorí, že už ho neteší byť slávnym a chce skončiť s kapelou, taktiež sa ospravedlnil všetkým fanúšikom, ktorých týmto rozhodnutím sklame. V druhom prípade - dvaja chlapci, ktorí sú zjavne viac, než len priatelia, no nikdy naozaj nemôžu byť spolu, kvôli predsudkom, ktoré by ľudia mali vzhľadom na to, že tieto popové senzácie sú na očiach verejnosti 24/7. A tak som tu - rozhodnutá v tento pekný slnečný deň, pouvažovať nad všetkými pre a proti bytia slávnym a zároveň odhodlaná nájsť odpoveď na otázku: chcela by som byť slávna?

Začala by som teda tým, čoho sa vzdávame v tom momentne, keď sa staneme 'verejnou osobou' a to - ❞súkromia. Keď sa zamyslím nad tým, že najväčším ohrozením môjho súkromia, je to, keď mi členovia rodiny vojdu do izby bez zaklopania, neviem, či sa mám chuť zasmiať, alebo si vlepiť preventívnu facku. Chápem, že s týmto musia ľudia počítať, keď sa rozhodnú vystaviť svoj život verejnosti, no zároveň nikdy nežiadali o to, aby sa im za zadkom pohybovali ❞paparazzi 24/7. Naozaj si neviem predstaviť, že by som nemohla vyjsť z domu ani v teplákoch bez toho, aby sa moja tvár netrblietala na prebaloch bulvárnych časopisov.
____________________________________________________________________________________________________
____________________________________________________________________________________________________
 

10 little things to be happy about.

21. července 2017 v 18:59 | D |  Other
Brý podvečer. Nedostatok priateľov a voľno časových aktivít ma znova zavial na tento blog. Ak ste náhodou čítali môj predošlý článok (ak nie - nečudujem sa, nútiť vás nebudem) tak viete, že bol celkom temný a suchý, čo sú dve slová, ktoré mňa aspoň dúfam absolútne nevystihujú. A tak som po dlhom dlhom dlhom dumaní a uvažovaní a premýšľaní nad originálnym a zároveň zaujímavým článkom, ktorým by som čitateľa zaujala došla k záveru, že som maximálne neoriginálna a basic a namiesto toho napíšem článok, ktorého téma je tak neoriginálna a basic, že sa mi chce plakať. Ale viete ako sa hovorí -

"Doba je ťažká a ja som príliš lenivá."
-Dominika, 2k17

No dobre, možno by sme slovo "suchý" mohli použiť v spojení s mojim humorom, ale na moju obranu - dlhoročné štúdia môjho mozgu vykonané mnou môžu potvrdiť, že pri teplotách nad 20°C jednoducho nedokážem premýšľať tak, ako by normálny človek mal. A vzhľadom na to, že je leto sa toto deje častejšie, než by väčšina ľudí chcela. Každopádne som už týmto tlachaním vybočila od témy. Pôvodne som chcela spísať 20 vecí, ktoré ma robia šťastnou, ale buďme úprimní - už 10 je dosť a pochybujem, že by bol niekto ochotný zabiť svoj drahocenný čas čítaním o veciach, ktoré sa páčia nejakej trápnej tínedžerke. Takže milé dámy a páni, čitelia a čitateľky, pohodlne sa usaďte, pripútajte sa a vychutnajte si mojich 10 little things to be happy about.


________________________________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________________________________

zlé dni.

12. července 2017 v 16:09 | D |  Diary
Hovorí sa, že každý z nás musí občas zažiť zlý deň, aby mohol oceniť tie dobré. V poslednej dobe však zažívam len tie zlé. Nie som pesimista. Teda, aspoň myslím, že nie som.

female, future, and feminism image

________________________________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________________________________
 


Začiatky sú ťažké?

10. července 2017 v 22:18 | D |  Diary
Zdravím. Nemôžem uveriť ako ťažko sa mi píšu tieto riadky, aj napriek tomu, že toto je pravdepodobne môj blog číslo 72. Dobre, možno nie 72, ale zo 20 ich už určite bolo. Neviem čím to je, že každý môj blog stroskotá po pár mesiacoch. Možno je to mojou lenivosťou. Možno je to nedostatkom kreativity. Každopádne je tu niečo, čo ma neustále na blog ťahá. A tak som tu opäť.

Moje meno je Dominika. Mám 17 rokov a zjavne až príliš veľa voľného času. A o čom teda bude tento blog? Mal by prevažne slúžiť ako môj denníček, vzhľadom na to, že ten písaný mi tiež nejako nikdy nevyšiel. Možno sa tu sem tam objaví moja amatérska 'grafika', ak sa sem tam rozhodnem oprášiť starý dobrý photoshop. Tak ako tak, do tohto blogu vkladám veľa nádejí a očakávaní. Som odhodlaná tu nejakú chvíľu pobudnúť. Avšak už je to nejaký ten rôčik odkedy som naposledy nejaký blog vlastnila. Tvárim sa, že viem, čo robím, no v skutočnosti nemám ani potuchy ako sa to tu za ten čas zmenilo. Budem sa len potichu modliť, aby to bolo aspoň približne tak, ako to bývavalo, keď moje 12 ročné ja zvyklo blogovať.

Dúfam, že toto predstavenie nebolo príliš trápne a cringy. Verte mi, ak by to nebolo potrebné, tento článok by som ani nepísala, no slušnosť káže sa predstaviť. Ďakujem a snáď sa ešte uvidíme. <3


Kam dál